Kadetské družstvo basketbalistiek MBK Stará Turá sa zúčastnilo 2.-4. mája finálového turnaja o majstra Slovenska v Šamoríne. Dosiahli sme tam historický úspech pre basketbal v Starej Turej. V dorasteneckej kategórií náš klub doteraz nevybojoval nikdy medailu na majstrovstvách Slovenska. Teraz sa nám podarilo domov doniesť kov najcennejší a zaslúžene sa môžeme pýšiť titulom MAJSTRA SLOVENSKA. Táto sezóna bola neuveriteľná a preto by som ju rád popísal.

PRÍPRAVA A ZÁKLADNÁ ČASŤ SÚŤAŽE:

Minulé leto náš klub riešil, koľko dievčat máme definitívne v kadetskom družstve. Chvíľkami to vyzeralo, že sa nám nepodarí zložiť plnohodnotný káder družstva. Nakoniec sa nám to podarilo a prvou previerkou tímu bol prípravný turnaj v Havířove. Na tomto turnaji sme budovali základ tohto družstva a celý tím sa začal dávať dokopy. Po piatich úspešných zápasoch sme tento turnaj vyhrali a to nám dodalo entuziazmu pred začiatkom sezóny. V prvom oficiálnom zápase v regionálnej súťaži - Západ nás čakal veľmi ťažký super z Nitry. Nemali sme veľké oči a chceli sme sa pokúsiť byť Nitre dôstojným súperom. Po dobrom výkone sme vyhrali suverénne o 25 bodov. Všetci sme boli veľmi šťastní. Hneď v nasledujúcom zápase na druhý deň sme však našou chybou v závere nešťastne prehrali doma o bod so Sereďou. V tejto časti súťaže na nás prišla prvá veľká kríza. Prehrali sme vo Zvolene, Leviciach a začalo to s nami vyzerať veľmi zle. Povedali sme si, že ak chceme pomýšľať na postup do nadstavbovej časti súťaže Slovenskej kadetskej ligy, musíme zlepšiť hru a začať vyhrávať. Zomkli sme sa a prišli dôležité výhry v Seredi a v Nitre. Doma sme po výbornom výkone až po predĺžení prehrali s veľkým suverénom základnej časti Šamorínom. Na potvrdenie postupu sme však potrebovali vyhrať so Slovanom Bratislava. Mali sme však len 6 zdravých hráčok. Pripravili sme sa na to, stanovili sme si taktiku a zvládli sme to vďaka vysokému nasadeniu a bojovnosti, keď tím ťahali hlavne kapitánka Radka Martinčičová a Laura Horvátová. Postúpili sme do Slovenskej kadetskej ligy (4 najlepšie tímy z západnej regionálnej súťaže a 4 najlepšie tímy z východnej) z tretieho miesta.

KADETSKÁ LIGA:

Náš káder pre kadetskú ligu potreboval doplniť aj vzhľadom na zranenia v tíme. Oslovili sme basketbalový klub zo Serede, ktorého dievčatá do kadetskej ligy nepostúpili a požiadali sme ich o hosťovanie dvoch hráčok. Trvalo istý čas, kým sme to dotiahli k dohode. Nakoniec to však vyšlo. Tak isto sme mali veľký záujem o mladú hráčku Zvolena Mišku Balážovú, ktorá náš tím tiež posilnila. Možnosti tohto tímu sa prejavili rýchlo. Prvý zápas sme so Šamorínom doma ešte prehrali o 8 bodov. Na druhý deň sa nám však podaril husársky kúsok. Vyhrali sme v Šamoríne o 13 bodov. To bola prvá a jediná prehra Šamorína v tomto ročníku súťaže. Tu sme si jasne dokázali, že toto družstvo má na to a môže byť veľmi úspešné. Potom sme vyhrali všetky 4 zápasy v rade doma. Prišli však zranenia Laury Horvátovej a Mišky Míkovej, k tomu tímová kríza a prehrali sme v Nitre, Leviciach a v Poprade. Tieto 3 prehry po sebe nám ukázali, že táto súťaž je veľmi vyrovnaná a ak by sme chceli pomýšľať nad postupom do záverečného turnaja Final Four, tak musíme zabrať ešte viac. Nakoniec nám to vyšlo a posledné dva zápasy v nadstavbe sme jasne deklarovali našu silu. Vyhrali sme doma s Nitrou o 40 a s Levicami o necelých 30 bodov.

FINAL FOUR:

Pred Final Four sme sa pripravovali na 4 dňovom sústredení v Tábore Podvišňové. Celú prípravu sme ladili tak, aby boli hráčky hlavne zdravé a aby náš tím fungoval ako dobre namazaný stroj. Vsadili sme na tímovú chémiu a okrem tréningov sme uskutočnili viacero team-buildingov, hier, videorozborov a porád. V posledný večer pred Final Four každý člen tímu napísal svoje želanie na balón, ktorý sme vypustili do nebies. Na finálový turnaj do Šamorína sme cestovali dobre naladení. Dievčatá som upozorňoval na to, že prvý zápas bude veľmi nervózny. Určite budú fázy, keď sa nám nebude dariť, ale rozhodovať bude srdce, energia a tímový duch. Presne takto to aj bolo a po veľmi nervóznom zápase sme ukázali našu tímovú silu, keď sme vyhrali bojovným výkonom nad Levicami o 6 bodov aj bez našej kľúčovej pivotky Emy Mihaljevičovej, ktorá sa rýchlo vyfaulovala. Na druhý deň nás čakal zápas s absolútnym favoritom tohto podujatia - domácimi dievčatami zo Šamorína. Opäť sme vsadili na tímovú pohodu a išli sme sa doobeda odreagovať do Bratislavy na laserové strieľačky. Bolo to úžasné a zažili sme kopec srandy. Zápas so Šamorínom sme začali úžasne. Z nášho výkonu som mal až zimomriavky. Dievčatá plnili presne to, čo sme od nich chceli a boli odhodlané sa pobiť o víťazstvo. Každá jedna žila s celým tímom a to či už na palubovke alebo lavičke. Nakoniec sme tento zápas zvládli a vyhrali sme o 10 bodov, keď sme súpera prekonali nasadením, bojovnosťou a dynamikou v obrane. Dievčatá odovzdali na palubovke naozaj všetko. Zavládla veľká eufória. V tomto zápase zaplnili naši fanúšikovia 3 haly a totálne prekričali domácich. Bol to skvelý zážitok. V posledný deň sme hrali proti Košiciam a ak sme chceli titul, potrebovali sme opäť vyhrať. Hráčky toho už mali plné zuby, každá hrala s menšími či väčšími bolesťami, no nikto z nás nechcel pustiť šancu na titul z rúk. Aj toto bol veľmi vyrovnaný zápas, no vyhrali sme ho o 6 bodov. Vybojovali sme si absolútne jasne titul Majstra Slovenska!! Vyhrali sme všetky tri zápasy. Veľa divákov vravelo, že vyhralo srdce, tímový duch a bojovnosť. Mňa to veľmi tešilo, lebo toto bolo to, čo sme chceli dosiahnuť v našom tíme. Inak to podľa mňa ani nešlo, lebo my sme počas sezóny nemali také tréningové možnosti ako naši súperi a skladali sme družstvo počas celej súťaže. Ostatné tímy mali v tomto oproti nám velikánsku výhodu. Do all stars A tímu boli z nášho družstva zaradené Michaela Balážová a Kristína Hodorovičová. Do all stars B tímu bola zaradená Laura Horvátová. MVP turnaja bola vyhlásená Michaela Balážová, ktorá je o 2 roky mladšia ako bola väčšina kadetiek na Final Four. Ale ocenenie si zaslúžili určite všetky naše hráčky.

Táto sezóna bola pre mňa ako trénera úžasná v tom, ako sme rástli krok po kroku. Nedávali sme si nejaké prehnané ciele. Dôležité je, že sa nám podarilo vytvoriť skvelý tím, ktorý spolu držal na palubovke aj mimo nej. Hráčky rástli od zápasu k zápasu a najlepší basket predvádzali na finálovom turnaji. Bola to úžasná ZLATÁ sezóna na ktorú nikdy v živote nezabudnem!!

O tento veľký úspech sa zaslúžili tieto hráčky:

Radka Martinčičová, Ema Mihaljevičová, Michaela Miková, Laura Horvátová, Mirka Michalcová, Katka Gajdošechová, Kristína Hodorovičová, Romana Gombáriková, Michaela Balážová, Stanislava Košarišťanová, Simona Majtásová, Adriana Moravčíková a Lucia Kovárová.

Tréner Mgr. Tomáš Kačmarik
Asistentka trénera Marika Minárechová
Vedúci družstva Roman Martinčič
Predseda klubu Miloš Minárech
Predseda správnej rady Ing. Miroslav Nerád

POĎAKOVANIE:

Veľké ďakujem patrí vedeniu nášho klubu za podmienky, ktoré nám vytváralo počas celej sezóny. Obrovské ďakujem patrí našim jednoznačne najlepším fanúšikom. Celú sezónu nám vlievali silu a boli našim šiestym hráčom na ihrisku. Ďakujem aj basketbalovým klubom zo Serede a zo Zvolena, že nám vychádzali v ústrety a som presvedčený že spolupráca s nami bola obojstranne prospešná.
Verím, že tento úspech nás úplne všetkých nakopne do ďalšej práce. Ukázali sme, že aj keď sme malý klub, svojou zanietenosťou a pracovitosťou vieme pokoriť aj oveľa väčšie kluby. Mojím veľkým prianím je, aby basketbal na Slovensku bavil čím viac detí a aby sme vychovávali čo najviac šikovných ľudí a basketbalistiek. Budeme sa snažiť, aby sme k tomu prispeli aj v Starej Turej.

Tomáš Kačmarik